Vždy tu bude niečo väčšie ako sme my, a preto nikdy nemôžeme byť sami. 

To je posolstvo, ktoré prináša táto ilustrácia.

Čo je to to "niečo"?

Každý si to nazve inak. Pre niekoho Boh, pre iného Vesmírna Energia, pre ďalšieho Matka Zem. Jednota. Univerzum. Vyššie Ja. Zdroj.

Myslím, že nie je dôležitý názov, ale pocit. Bezpečie. Láska. Jednota.

Keď cítim, že som súčasťou niečoho a ono je súčasťou mňa. 

Už ste niekedy zažili stav, kedy ste boli medzi ľuďmi a cítili sa osamelo? Nepochopení. Opustení.

Tak presne tento pocit som nemala dlhé, dlhé roky. Až raz...

Ležím v posteli a podľa odfukovania vedľa seba viem, že Olivia už zaspala. Elyssa, dobrovoľníčka z Francúzska, sa na druhej strane izby ešte prevaľuje a chalani sa zatiaľ nevrátili. Do očí sa mi predierajú slzy. Cítim sa vylúčená zo skupiny a pokúša sa o mňa sebaľútosť. 

Nebudem sa tomu brániť. Dovolím si vyplakať sa, ale keďže nechcem rušiť, vychádzam z izby von. 

Stojím uprostred Mexika. Uprostred noci. Uprostred ničoho.

Kdesi na obrovskej lúke čakám na plač, ktorý neprichádza.

Miesto toho užasnuto pozerám na nočnú oblohu, akoby som ju videla prvýkrát. Miliardy a miliardy hviezd v úplne iných zoskupeniach, ako poznám z domu. 

Zatvorím oči a zrazu som jednou z nich. Stávam sa hviezdou. Cítim, ako ma obloha berie do svojej náruče a hojdá ma. Hovorí mi, že som jej súčasťou bez ohľadu na to, či to práve cítim, alebo nie. A preto nikdy nemôžem byť sama. 

O pár sekúnd neskôr sa však stávam aj oblohou. Obrovským priestorom, ktorý svojej malinkej čiastočke nazývanej Zuzana hovorí, že je to v poriadku. "Tam dolu na Zemi prežívaš a zbieraš skúsenosti, a keď príde ten správny čas, vrátiš sa domov. Ku mne. Na oblohu."

Ešte tam chvíľu sedím a vznášam sa v úplne novom pocite. Zmizla osamelosť, zmizla sebaľútosť. Nemôžem byť sama, aj keď sa tak cítim. 

Je mi dobre.
Cítim lásku.

Som jedna z miliardy skúseností samej seba.

****

Tento hlboký zážitok si chcem pripomínať, a preto som posolstvo Môžeš sa cítiť osamelo, ale nikdy nie si sama, zhmotnila aj do tejto ilustrácie. Aby poukazovala na naše prepojenie s väčšou verziou nás samých. Atmosféru krásne zachytila ilustrátorka Natálka Březinová: 

"Většinou si nejvíc osamělá připadám v noci, proto mi dávalo velký smysl udělat obrázek tmavý, kdy na mě z té nekonečné hvězdné oblohy dohlíží mé vyšší já, nějaká jiná varianta mě samé než ta, která tu chodí po světě. Velký vlk tedy jak kdyby vystupuje z oblohy, připravený ukázat "malému", že tu není sám. Malého jsem nechtěla udělat bezbranného, proto je v pozici spíš připravené, nebojí se, je klidný."

Autorský print je k dispozícii vo veľkosti A3 a A4.

Print k vám poputuje v pevnej obálke (predáva sa bez rámu), tak aby vydržal aj náročnejší transport.

Papier 400g, matný, natieraný

Formát A4 (210 x 297mm)

Pre formát A3 tadiaľto>>>